Úvod
Na úvod sa patrí privítať vás a my vás  tu vítame radi. Možno ste len zvedaví čo sa to v našom Námestove narodilo.  Narodil sa malý anjel s veľkým srdcom a privretými očami. Spoznáva ľudí naokolo. Akí sme - alebo akí by sme možno chceli byť. Spoznáva srdcom. Nedá veľmi na reči a pózy. Možno preto tie privreté oči. A keď príde čas, povie nám niečo o nás samých, o viere v ľudí, o viere v Boha. Povie nám na čo naozaj máme.
Poprajme mu aby mal šťastie na dobrých ľudí. Ešte raz vitajte.

naše číslo účtu : SK83 7500 0000 0040 1005 3921 , info : 0905 798 650, 0904 274 606
Pomôžte nám pomáhať doma na Orave ! Ďakujeme.


  • Počet rodín ktorým aktuálne pomáhame : 18
  • Počet rodín ktorým sme doteraz pomohli : 87 
  • Ak chcete na nás upozorniť priateľa, urobte tak tu.
  • Ak chcete byť informovaný o našej práci zaregistrujte sa tu .
  alt
venujte nám
2% z dane


Aktuality, alebo čo máme nového

6.12.2016

Naposledy som písal o rodine, ktorej autonehoda kruto vstúpila do života. Len pred dvoma týždňami som navštívil študentku Vierku, ako som si ju sám nazval, modelku na vozíčku. Bol som odovzdať 400 eurový darček, ktorý prisľúbili Jarka s Lenkou pri svojej návšteve. Aj Vierkin život prevrátila autonehoda hore nohami. Nešťastná jazda so spolužiakmi a celé týždne balancovania medzi životom a smrťou. Lekárske prognózy neboli vôbec optimistické. Mladé telo napojené na prístroje však statočne bojovalo a odmietalo sa vzdať. Keď si Vierku neskôr rodičia odvážali domov, netušili koľko je pred nimi práce. Vierka má totiž prerušenú miechu a od pása dolu je ochrnutá. Začal sa 2 ročný kolotoč rehabilitácií, denného domáceho trojfázového cvičenia, štúdia lekárskych článkov a skúšania liečebných postupov.
Keď som Vierku uvidel, ostal som prekvapený, lebo na vozíčku sa priviezla krásna mladá dáma, na hony vzdialená predstave o niekom, kto len o vlások unikol smrti. Skoro hodinu sme sa rozprávali o Vierkinej škole ( dvakrát týždenne dochádza do školy v Dolnom Kubíne ) a plánoch do budúcna. Jej nádeje sa upierajú k liečbe poškodenia miechy kmeňovými bunkami, s ktorou však majú skúsenosti len v Rusku a Číne. Náklady na dvojmesačný čas príprav a samotnej liečby by rodina musela hradiť v plnej výške sama a malé teda rozhodne nie sú ... 

Keď mi o týždeň volal jeden z organizátorov plánovaného vianočného koncertu Tomáš, či nepoznám vhodného adresáta ich pomoci, nemusel som dlho premýšľať. Vedel som, že to asi má takto byť a že Vierka je zase o kúsok bližšie k splneniu svojho sna. Sna, v ktorom sa lekári niekde veľmi ďaleko budú pokúšať o zázrak.
Ktosi múdry raz o zázrakoch povedal : Na zázraky sa nespoliehajte. Ale predsa v ne dúfajte !

P.S.: V najbližších dňoch nás čaká dlhá šnúra návštev v našich starých i nových rodinách. Tempo v práci sa pomaly skľudňuje tak určite bude čas napísať aj pár postrehov.

25.8.2016

Ešte minulý mesiac ma v kancelárii navštívila staršia pani. Porozprávala mi príbeh mladej rodiny, bývajúcej na dedine hneď vedľa jej domu. Otec, mama a 3 deti ( 4,3 a 1 ročné ). Kúpili si schátraný ale krásny starý dom, investovali úspory a úver, aby dom dostal pôvodnú tvár a oni svoj nový domov. V priebehu necelých 2 rokov sa takmer z ruiny stala neobyčajne citlivo zrekonštruovaná stavba, ktorá ožila po viac ako 100 rokoch do novej krásy. Domáci pán si väčšinu prác robil sám a bol na svoje dielo právom hrdý.
      Len tá nešťastná cesta autom ... ten bod zlomu a straty. Všetko je zrazu iné a oveľa ťažšie. To sa už ale dozvedám od mladej vdovy, za ktorou ma poslala tá ustarostená pani zo susedstva. Bolí samota a bolia otázky detí. Ešte že pomôže starká, povarovať i potešiť. V kolobehu starostí o deti, o dom a budúcnosť človek aspoň na chvíľu pozabudne, aj keď každá klenba, každý trám jej pripomenie manželove ruky. Našťastie skoro každý deň aj teraz v dome čosi pribudne, lebo ľuďom to nedá pokoj a radi pomôžu. Ten muruje, obkladá, ďaľší dokončuje okná a plánujú zatepliť strechu. Možno že budúci rok ... ak všetko dobre pôjde a budú peniaze. Alebo ten ďaľší. Od minulého mesiaca sa aj naša pravidelná pomoc stáva jednou z tehál toho krásneho domu. Len škoda, že domy sa opravujú oveľa ľahšie ako sa opravujú rodiny.

P.S.: Aby som nezabudol, tento mesiac sme už štvrtý rok spolu s Misiou mladých pripravili pre viac ako 30 "našich" detí z Oravy 5 dňový tábor v chate Danica v Ústí. Zážitky, kamarátstva a už aj lásky, proste prázdniny ako majú byť !

alt

15.5.2016

Moja mamina sa od nepamäti snažila aby nám nič nechýbalo. Brala smeny navyše, chodila na nočné, len aby sme sa my deti mali čo najlepšie. Je pravda že finančne sme boli na tom slabšie, ale ani jeden z nás sa nikdy nesťažoval že nemá značkové tenisky alebo mobil. Mali sme len jeden plat, ja som študovala na strednej a bratia na základnej škole v Námestove. Nebolo to ľahké, ale čas rany lieči a nám sa začalo dýchať lepšie.
Až doteraz. Mamine diagnostikovali ťažkú chorobu. Podstúpila už 2 operácie. Začal sa  kolotoč pobiehania v nemocnici , u lekárov, rôzne vyšetrenia. Zvládneme to, veď je to mladá žena, do práce však nenastúpi možno ani najbližší rok a maródka moc peňazí nevynesie.
Všetci budeme pomáhať ako sa len dá, keďže každý má nejaké tie svoje neveľké príjmy ale nebude to ľahké. Vieme len to, že našej maminke nedovolíme umrieť a budeme robiť všetko preto, aby sme ju z toho dostali. Aby sa znovu mohla usmievať a nebáť sa čo bude s ňou a s jej deťmi, keď ju táto mrcha choroba dostane. S rakovinou nie sú žarty, je mocná ale ako sa hovorí každý má svoju achilovu pätu a my tú jej nájdeme a navždy ju zničíme. Zvládneme to, zvládli sme aj horšie. Ak sa dá pomôcť ...

Ďakujem za čas ktorý ste strávil pri prečítaní tohto e-mailu.
Ďakujem. S pozdravom J.K.

Dnes nebudem k týmto slovám už nič dodávať. Snáď len toľko, že to Ďakujem patrí Vám. Za to že pomáhate, že svoje srdcia počúvate, za to že ste.
JG

23.12.2015

Predvianočný čas je krásny a hektický zároveň. Dokončovačky v práci a povinnosti v našom anjelovi dokážu aj ležérny motor nakopnúť do vysokých otáčok. Našťastie, manželka sa už dávno zmierila s tým, že predvianočné prípravy a výber darčekov ostávajú na jej pleciach. Ja sa jej snažím pomáhať aspoň tým, že deti a okolitú rodinu presviedčam o tom, že tohtoročné vianoce budú veľmi skromné ( rozumej s minidarčekmi ). Čoho výsledkom by logicky mala byť spokojnosť, že tam napokon aspoň niečo našli.
Minulý rok som sa dokonca podujal na našich deťoch vyskúšať malý sociálny experiment a vehementne som trval na tom, že darčeky si rozbalíme až na Božie narodenie. Bol to pokus vysvetliť im, že darčeky vôbec nie sú to najdôležitejšie. Nevyšiel ! Radím vám, ani to radšej neskúšajte. My sme totiž v ten večer nemali Tichú noc ale tichú domácnosť :-) 

Ale späť k nášmu anjelovi. Za posledné dni sme absolvovali viacero stretnutí v rodinách, zistili čo majú nového, vypočuli, potešili a často aj prispeli.
Pomohli sme vzniknúť dvom novinovým článkom, ktoré nehovoria len o tom, že darcovstvo na Orave je živé a silnie. Hovoria aj o tom, že človek veľa dokáže a veľa vydrží. Pri čítaní rozhovoru so Zuzanou, mamou šiestich detí (viď 3.7. a 4.11.2015), som mal opäť silný pocit zmysluplnosti nášho spoločného snaženia.
Ani presne neviem, čo ma na jej rozprávaní dojalo. Či opis jednoduchého života mamy s jej starosťami, bolesťami a nádejami, alebo jej odvaha. Lebo ak niekto dokáže po narodení dvoch ťažko chorých detí s láskou očakávať príchod ďaľšieho, je pre mňa viac ako odvážnym. ( rozhovor nájdete tu )

V dnešnom neistom svete dychtíme po istotách. Snažíme sa minimalizovať riziko problémov. Platíme si poistky a ešte čosi odložíme na horšie časy. A neradi si púšťame niekoho k telu. Tak blízko, že dokáže zasahovať do nášho života. Tak blízko ho nepustíme.
Ak budeš zajtra Pane klopať ako pocestný na moje dvere ... ja neviem či nájdem odvahu Ti otvoriť .


4.11.2015
Papierik s poznámkami sa už povážlivo zaplnil a je asi najvyšší čas podeliť sa s vami o novinky u Námestovského anjela. Púšťam si Jarka Nohavicu a snažím sa utriediť si v hlave sled udalostí...

21.10. (mail)
Prajem dobry den
od 1. aprila som nezamestnana, a je to uz raz tak, aj ked to vyzera ako "prvy april..." Ale vyuzivam cas ako sa da, aby som sa "skompetentnila" uzivit tie deticky... - Od 01.10. chodim na dvojmesacny uctovnicky kurz. Plati mi ho urad prace.
Mam velku prosbu na Namestovskeho anjela:
Pocas obednajsej prestavky na kurze chodim na obed do Veginky - minirestauracia, ktoru ma moja kamaratka. Je to velka radost v mojich starostiach, vzdy tam pookrejem, chodia tam mili ludia... Ale hrozi, ze tam budem musiet prestat chodit, lebo obed stoji 4,- eura a to vidim, ze je pre mna dost velky luxus... Ak by mi Namestovky anjel mohol pomoct aspon na par dni, nesmierne by mi ulahcil studijne dni. Lebo tou restauraciou riesim viac veci: kedze na kurze mi nevyhovuje dlhe sedenie pre moje koxatrozne klby, svalove krce a cievy, robi mi dobre neostat sediet v triede  (sme v skole pri Makyte), ale je super prebehnut sa dolu a naspäť.
Tento mesiac som si platila poistku, ktoru platim 1x v roku. Samozrejme, ze na zaciatku skolskeho roka sa na nu nedalo nic odlozit, tak tych 230,- eur co som uhradila, teraz riadne citim, ze idem mat problem. Ale ak mi nemozete pomoct, opytam sa kamaratky, mozno mi pomoze preklenut sa do novembra. Uz bolo aj horsie, a Pan Boh vzdy nasiel cestu ako z toho vyliezt...
Srdecne Vas pozdravujem a velmi za vsetko dakujem,
Julia s detmi 

Možno si spomeniete, ako som minulé Vianoce odovzdával pani Julke darovanú jedličku (viď. 23.12.2014). Pani Julka odvtedy utrpela komplikovanú zlomeninu nohy a prišla o prácu prekladateľky francúzskeho jazyka. Stihla absolvovať cukrársky a účtovnícky kurz, ale hlavne robí mamu svojim trom talentovaným školákom. Momentálne si hľadá prácu. Jeden z našich darcov jej práve pomohol čiastkou 150 eur.

23.10. (SMS)
Velmi pekne vam dakujem ze ste mi pomohli a mozeme mat svetlo nadalej. Ste nasi anjeli co stoja pri mne a mojich detoch a podavate mi pomocnu ruku ked to potrebujeme. Este raz panbozko vam zaplat.

Pani T. z Lomnej hrozilo pre nedoplatok na elektrine jej odpojenie. Podarilo sa jej dohodnúť s SSE splátkový kalendár a naši-vašich 56 eur pomohlo zaplatiť prvú splátku dlhu. Ostatné by už chcela a mala zvládať svojimi silami.
 

24.10. (SMS od pani Zuzany z Mutného, viď.3.7.2015)

Dobry den prajem, ja vam pisem kvoli jednej veci. mali by sme k vam velku prosbu ak by ste mohli tak napiste, ci vam mozem zavolat. Mame pokazene auto a nemame na to peniaze. Dakujem


S pani Zuzanou (mamou šiestich detí) som sa o pár dní na to stretol. Zistili sme, že by potrebovali na opravu staršej Fábie okolo 500 eur. Čiastku 200 eur venoval jeden z našich darcov a na zvyšných 300 sme rodine poskytli pôžičku, ktorú nám splatí v priebehu pol roka. Švitorivá pani Lenka sa zastavila v našej kancelárii, pokecala o deťoch a hriala ju radosť z obálky v rukách, aj z "nákupnej dovolenky" v Námestove, kde ju vytiahla suseda na nákup potravín vo veľkosklade :-)


28.10. (SMS od pani Zuzany)

Dakujeme vam velmi pekne ani rodina nam tak nepomoze ako Vy. velmi si to cenime Velka Vdaka pozdravujeme

Hneď na druhý deň som sa stretol s pami Aničkou z Námestova. Mamine dvoch úžasných školáčok pravidelne pomáhame už asi 2 roky. Keď som jej podal nečakaný 100 eurový darček (od ďaľšieho darcu), zmohla sa len na hlasné "Bože". Vzápätí sa rozhovorila o tom, ako staršej dcére na škole nemohli priznať štipendium, lebo po započítaní otcovho výživného naň už nemala nárok. To, že výživné z účtu plynie exekútorovi ktorý likviduje dlhy bývalého manžela, už náš sociálny systém zabudol vyriešiť.

 

Dnes to bol možno trochu netradičný, ale o to možno autentickejší pohľad na dosah našej spoločnej pomoci. Každý mesiac sa nám darí podporovať 17 rodín z Námestova a jeho okolia, a posúvať pomoc darcov ku (v)hodným adresátom, ktorí nám niekedy nečakane vstupujú do života. Ich osudy a okolnosti sú rôzne. Tak ako rôzne môžu byť pohnútky nás darcov. Je dobré o sebe vedieť, je dobré že o nás vie.


3.7.2015
Sú to skoro už dva mesiace, čo som si našiel v schránke ten zvláštny list. Bol veľmi stručný a text bol asi takýto : " Posielam vám 400 eur. Pomôžte rodinám ktoré to potrebujú. Iste viete lepšie ako ja komu by pomohli." Na konci bola ešte pripísaná mailová adresa a prosba o potvrdenie doručenia.
Stáva sa nám pomerne často, že naši známi ale aj vcelku neznámi ľudia nám odovzdajú peniaze s rovnakou prosbou. Už dávno mám na "anjelske" peniaze v peňaženke vyčlenenú samostatnú priehradku. Nosím v nej mesačné príspevky pre rodiny ( niektoré nemajú zriadený účet ) a takéto nečakané darčeky. Niekedy ich chvíľu nosím a hľadám vhodného adresáta.

Keď sme sa o pár dní stretli s Lenkou, náš rozhovor sa dostal aj k pacientom jej kolegyne lekárky a ich ťažkému osud. Vedel som že sme našli tých správnych adresátov.
O pár dní sme už sedeli v aute a smerovali najskôr do Novote. Peknú dreveničku na kraji dediny sme museli chvíľu hľadať, ale nakoniec nám prišla otvoriť mladá slečna a menší špunt. Nemali sme telefónne číslo a šli sme vlastne naslepo, preto nás neprekvapilo že mamu sme doma nezastihli. Práve sa vracala s najstarším synom Jánom z nemocnice v Bratislave. Ján mal pred pár mesiacmi ťažký úraz, pri ktorom pre silné popáleniny takmer prišiel o život. Neľahká finančná situácia rodiny sa ešte viac. 200 eur bude určite vítanou záplatou na rodinnom rozpočte. V telefóne sme sa jej v skratke snažili vysvetliť kto sme a prečo jej vlastne peniaze nechávame. Neviem či nás naozaj pochopila, ale to nie je až tak veľmi dôležité. Tak ako nebola dôležitá tvár darcu alebo poštárov. Oveľa dôležitejší bol ten správny adresát.

 

V Mutnom sme už bez blúdenia trafili do staršieho gazdovského domu, okolo ktorého sa motá 6 detí. Karol má 11 rokov, Peťo 9 , Nikolka 6 , Anežka 5 a Magdalénka 2 roky, a  najmladšia Monika 1 rok.  Lenku už dobre poznajú z návštev v jej ambulancii. Najčastejšie tam mama privezie Anežku a Magdalénku. Majú mozgovú obrnu. Nesedia, nerozprávajú. Večné deti o ktoré sa musíte starať ešte viac ako o ostatné. Otec pracuje v lese za skoro minimálnu mzdu. Ešte šťastie že spolu so starými rodičmi gazdujú. Nedýcha sa im vôbec ľahko, lebo len na lieky a plienky ide mesačne viac ako 150 eur.
Zhovorčivá pani domáca sa teší našej návšteve a témy sa preberajú jedna za druhou. Väčšinou o deťoch a o mužovi. Aj by ho chcela poslať kdesi za lepšie platenou robotou, ale ten by od detí a hospodárstva aj tak nešiel. Takto spolu sa im starosti lepšie zvládajú. Odovzdali sme im druhých 200 eur a od apríla sme ich zaradili medzi "naše" rodiny. Rodine so šiestimi deťmi príde pravidelný mesačný príspevok viac ako vhod.

Pred dvoma týždňami som sa ohlásil na jednu z pravidelných návštev aj k pani Želke z Námestova ( pozri 2.7. a 5.10.2014). Telefón zdvihla dcéra s ktorou som sa stretol minule. Bola nútená zanechať svoju prácu a rozdeliť svoj čas na opateru svojich detí v Zubrohlave a poobednajšiu opateru chorej mamy v Námestove. Stav pani Želky sa veľmi zhoršil a liečba v nemocnici už nedokázala zastaviť rast metastáz. Už vtedy sme vedeli, že výhliadky nie sú vôbec dobré a pomôcť môže len zázrak.
Podľa dcérinho hlasu v telefóne nebolo ťažké si Želkin stav domyslieť. Keď som chcel  pribehnúť a odovzdať jej ďaľší z našich príspevkov, zastavila ma. Peniaze odmietla so slovami, aby sme ich dali niekomu inému. Niekomu, komu ešte môžu pomôcť žiť lepší život ...

Za oknami zúri leto a začínajú dovolenky. Užívajme si život plnými dúškami. Niekedy človek netuší ktoré leto je to posledné.

18.3.2015
Neviem ako vy, ale ja si skrytý pôvab svojho života občas uvedomím v tých najobyčajnejších chvíľach. Nič zvláštne. Len tak sa motám po kuchyni a čosi miešam, manželka vedľa žehlí, dcéra si brnká na klavíri a z izby je počuť frflanie chalanov, ktorým sa poobede nechce ísť na bežky. Pre niekoho možno nuda, pre niekoho bežná realita a pre niekoho krásny sen.

Pani Vierka žije s manželom a troma deťmi (6,10 a 14 rokov) v Námestove. Pred viac ako rokom manžel utrpel veľmi ťažký úraz a živiteľ rodiny už nedokázal pracovať. Prišli starosti s hypotékou, depresie. Svet sa ženie okolo vás a za sebou zanecháva len bločky a potvrdenky. Minimálna mzda a manželov invalidný dôchodok už nestačia pokrývať potreby rodiny. Spočiatku pomôže rodina, ale každý má vlastné starosti a výdavky. Preto sme sa aj my od Vianoc rozhodli vstúpiť do boja o dôstojný život rodiny.

Aj ďalšia naša návšteva sa odohrala v námestovskom byte. Sedíme v kuchyni, lebo jediná izba je vlastne spálňou pre mamu, nevládneho otca a dorastajúceho syna. Skoro rovnaký scenár. Manželova choroba nabrala rýchly spád a v priebehu pár mesiacov z neho urobila človeka odkázaného na pomoc lekárov a hlavne svojej manželky. Tá musela nechať svoju prácu a stala sa manželovou opatrovateľkou. Spolu s manželovým invalidným dôchodkom príjmy rodiny len horko ťažko dosiahnu 500 eur, čo po odrátaní nájomného, nákladov na domácnosť a manželovu liečbu ... Naša spoločná pomoc našla aj tu určite správnu adresu.

Ešte cez Vianoce zorganizovala študentka námestovského gymnázia Paťa charitatívne varenie punču. Sama si to vymyslela, zorganizovala a odmoderovala doma v Rabčiciach. Vyzbierala vyše 300 eur a priniesla ich k nám, aby sme ich niekomu darovali. Nakoniec som ju presvedčil, že peniaze by mali pomôcť u nich. Paťa sa smiala, že takto si pripadá akoby mali v Rabčiciach vlastného anjela. A určite trafila klinec po hlavičke, lebo to je práve cesta ktorá mne pripadá správna a prirodzená. Presne v duchu hesla „Pomáhajme doma“. Tak sa jej asi čoskoro spýtam, ako sa jej s rozdelením pomoci darilo. Lebo je to takmer rovnako ťažká úloha ako získanie darov.


A ešte niečo na pozretie. Štáb televízie Markíza - relácie Reflex vo februári navštívil rodinu zo Zákamenného, o ktorej som písal 22.12.2014 a 13.12.2013. Pozrite si inšpiratívne a poučné rozprávanie rodičov o živote s dvoma hendikepovanými synmi a troma zdravými deťmi.  http://videoarchiv.markiza.sk/video/reflex/cele-epizody/27077_reflex   (vydržte úvodnú reklamu a potom si kliknite na Reflex4)


23.12.2014
Nedá mi nenapísať ešte jeden predvianočný postreh. Predvčerom mi po zavolal pán z Lokce, ktorému som pred viac ako rokom robil geometrický plán, že či náhodou nepotrebujem živú jedličku. Že už ju núkal kadekomu a našiel moje číslo v mobile, tak či náhodou. V prvom momente som ho aj ja chcel odmietnuť, lebo aj náš "stromček" spí celý rok v pivnici, ale reku dobre, prídem si poň na druhý deň a aspoň bude po rokoch nejaká zmena. Ešte v ten večer mi zapípa mobil a ja si prečítam takúto SMS: Pán Genšor, neviete o nejakom zvyšnom stromčeku ? Julka s deťmi. No hneď som vedel, kam pôjde darovaná jedlička alt  Nikdy sa mi nestalo, že by mi cudzí človek ponúkol vianočný stromček a už vôbec ma nikto o stromček nežiadal ! A toto sa udeje v pribehu pár hodín ?
V mojej obľúbenej knihe o putovaní cez Aljašku sa autor zamýšľa nad šťastnou náhodou, ktorá viedla k objaveniu stratenej výpravy v nekonečných snehových pláňach asi takto : Neverte na zázraky, ale dúfajte v ne !  Šťastlivé sviatky všetkým !

22.12.2014

Sú to už 2 dni, čo sme opäť po 4 rokoch absolvovali okružnú jazdu po obciach námestovského okresu. Znovu sme oslovili všetky obecné úrady aby vybrali rodinu, ku ktorej osud nebol práve žičlivý a ktorej darovaných 100 eur aspoň trochu pomôže pofúkať rany a potešiť srdce. 16 rodín , bývajúcich od najskromnejších dreveníc po novotou voňajúce domy, tam dieťa jediné a tam zas detí 10, v očiach prekvapenie, trochu pochybností, radosť aj slzy, pestrý kaleidoskop tvárí, pováh a príbehov. Skoro všade vládne predvianočná pohoda, no niekde je naša návšteva jednou z mála radostí za posledné týždne či mesiace. Všetkým sme radi pomohli a s niektorými sme sa určite nevideli naposledy. Stručné zhrnutie nájdete tu. Chcem veriť že naše snaženie inšpiruje a povzbudí zodpovedných ľudí na obecných úradoch, aby sa nebáli prevziať časť zodpovednosti za osudy tých najslabších v obci. Lebo ak sa budú pýšiť len krásnym námestím s fontánou obkolesenou četujúcimi školákmi, o čo sú lepší od macochy ktorá pred návštevou schovala popolušku pod koryto ?

V piatok sme sa s Palim boli pozrieť na boxersú show v Klinci, na ktorú nás ako zástupcov Námestovského anjela pozval Box klub Triebeľ. Bol som naozaj zvedavý ako vyzerá box naživo, lebo doteraz som tieto súboje videl len v telke. Mal som tradičnú predstavu, že je to dosť surová zábava pre chlapov, preto ma dosť prekvapila reakcie mojej desaťročnej dcéry Kláry, že sa chce ísť pozrieť so mnou. Po zhliadnutí naozaj skvelo predstaveného boxerského tréningu s pestrou rozcvičkou, úskokmi a krokovými vyriáciami hodnými tanečníkov, prišli aj ukážky zápasov v thajskom a tradičnom boxe. Najviac som sa ale tešil na súrodencov Triebeľovcov, ktorých športové úspechy zapĺňajú športové rubriky oravských novín. Bola radosť pozerať na ich mrštnosť a boxerskú vyspelosť. Aj som Klárku podpichol, či nechce vymeniť svoj spev a hodiny klavíra za box, ale ... škoda lebo pri bitkách s našim Adamom to nebolo zase celkom márne a po patričnom vylepšení úderov... alt  

alt
V príhovore k divákom sa mi podarilo skoro nemožné a to popísať paralelu medzi boxom a charitou alt, čo neostalo bez odozvy a diváci naozaj zodpovedne prispievali do pripravených pokladničiek. Za necelé 2 hodiny sa vyzbieralo veľmi pekných 302 eur , ktoré sme ešte v ten deň odniesli do Zákamenného (pozri 13.12.2013). Tam ma štvornožky privítal najmenší člen rodiny - bacuľaté dievčatko Mirka, ktorá bola pri mojej poslednej návšteve ešte len v maminom brušku. Na chvíľu sme sa usadili vo vynovenej kuchyni a trocha pokecali o živote. Tak ako vtedy sa nik nesťažoval, ale z reči bolo jasné že peniažky sú na správnom mieste.

Jarka mi stále hovorí, že cez sviatky ľudia radi čítajú, preto pre tých čo sa nedostanú k MY Oravským novinám tu prikladám článok, ktorý predstavuje jednu z našich rodín, ktorej svojimi pravidelnými mesačnými príspevkami spoločne pomáhame. Čítal som si ho už asi 5 krát a mám silný pocit, že takéto rodiny zosobňujú to najlepšie čo v oravskom človeku možno nájsť.


5.10.2014
Najlepšie bude asi začať tam, kde som "prednedávnom" skončil. 26 našich detí znovu zažilo krásny týždeň na brehu Oravskej priehrady. Nabitý program, nové zručnosti, trocha kúpania, výlet do Zuberca, športové hry, divadlo, gitarka a veľa tímovej práce zase za pár dní vytvorilo nové kamarátstva a posilnilo tie staré. Pre niektoré z detí to bol celkom určite jediný výlet počas celých práznin. Preto nám tak záležalo na jeho zmysluplnej náplni, prostredí a hlavne atmosfére. Neviem ako sa to znovu podarilo, ale opäť sme mali veľké šťastie na dobrovoľníkov, ktorí to celé mali na svojich pleciach a srdciach. Všetci ste prišli preto, lebo ste sami chceli. Pomôcť, tvoriť, zažiť. Náš tábor voňal človečinou a ja Vám za to ešte raz ďakujem !
alt

Pred mesiacom som bol znovu na návšteve u pani Želky v Námestove (pozri 2.7.2014). Najskôr som sa snažil dohodnúť návštevu telefonicky, avšak jej hlas bol zvláštne odmeraný. Hneď na druhý deň mi zavolala pani suseda, nech sa zastavím. V obývačke mi potom pani Želka za pomoci susedy vysvetlila, že má silný zápal v ušiach ( tvár mala opuchnutú ešte viac ako minule ) a v telefóne ma vôbec nespoznala. Hovorila mi o sklamaní z odmietnutia pomoci Dobrým anjelom, nakoľko už nemá školopovinné deti a systém kritérií s možnosťou "večného dieťaťa" proste nepočítal. O to viac sa potešila našej pomoci, ktorá spolu s dcérou a dobrou susedou , ktorá sa o syna stará v čase jej návštev onkologického oddelenia, pomáha udržiavať normálny chod domácnosti.

Dnešný príspevok ukončím textom mailu, ktorý sme toto leto dostali od mamy Tomáška, ktorej sme sumou 400 eur prispeli na úhradu liečebného pobytu v Turčianskych Tepliciach (pozri 20.12.2013).
Dobrý deň.
Ďakujeme za vašu pomoc,za ktorú chceme poďakovať všetkým štedrým darcom, ktorí pomahajú deťom ako môj Tomáško. Nie každý v dnešnej dobe je ochotný pomáhať či už finančne alebo aj inak. Len ten, kto má zdravotne postinuté dieťa vie, aké to je ťažké, že sa vám obrati život naruby a všetko,čo ste mali a plánovali ide bokom a často sa už k tomu nevrátite, lebo všetko, čo máte, chcete a dáte tomu dieťatku ktoré je závislé na pomoci druhých. POZDRAVUJEM A ZO SRDCA ZA TOMÁŠKA ĎAKUJEM VŠETKÝM KTORÍ PRISPELI DO VAŠEJ NADÁCIE:   ĎAKUJEM VEĽMI PEKNE.   M...

V najbližších dňoch nás čaká niekoľko návštev v nových rodinách, tak sa polepším a určite niečo napíšem alt.

2.7.2014

Tak nám zase začali prázdniny. Od soboty obvolávam naše rodiny a skladám detské osadenstvo letného tábora Námestovského anjela (14.7. - 18.7.). Minulý rok sme mali úspešnú premiéru a keďže sme vlani nevyčerpali celý príspevok poskytnutý Bazar International de Luxembourg (6.3.2013), rozhodli sme sa spolu s Misiou mladých pre pokračovanie. Určite zavážili aj reakcie detí a rodičov, s ktorými sme sa v priebehu roka stretali. Spomienky a kamarátstva boli veľmi živé a v telefóne som musel odpovedať, či ide aj Zuzka, Erika a či budú zase spolu na izbe a či ...  Bude nás znova 25 detí, 5 vedúcich a ďaľší "ochotníci", tak verím že to znovu zvládneme a vrátime domov všetky deti a to pokiaľ možno v neporušenom stave alt.

Pred dvomi týždňami sme s Lenkou boli navštíviť pani Želku. Byt na námestovskom sídlisku, na stole ležia lieky. Veľa liekov. Najskôr sme museli vysvetliť dôvod našej návštevy. Známa iného známeho povedala len, choďte a presvedčte sa. Pomôžte ak sa dá. Už v telefóne mi ten hlas pripadal zvláštny a až teraz vidím, že krk a polovica tváre sú výrazne zväčšené. Dôvod je jasný - rakovina. Vo dverách sa na krátko mihne synova silueta. Má svoju izbu a v nej vlastný svet. Veľké dieťa o ktoré sa tiež treba postarať. Keď sme spočítali nemocenskú a synov invalidný dôchodok, dostali sme sa na sumu 330 eur. Nájom, energie, strava, lieky .... to spolu nehrá. Áno finančne pomáha aj dcéra vydatá v Bobrove. Nakúpi, zavezie na chemoterapiu do Martina, zavolá. Skvelé.
Keď sa pýtame, či vie o možnosti požiadať o finančný príspevok nadáciu Dobrý anjel, len krúti hlavou. Nechce byť nikomu na obtiaž, vraj to zvládne. Chvíľa presviedčania a dohodli sme sa, že Lenka prinesie čisté tlačivo, ktoré si pani Želka nechá potvrdiť na onkológii v Martine. Keď o 2-3 mesiace dorazí prvý príspevok, situácia bude zase o trochu ľahšia. Pri odchode nechávame prvý z príspevkov Námestovského anjela a v opuchnutej tvári prvý raz zazriem náznak úsmevu. Ako dlho bude ešte potrebovať nejakú pomoc ? Fakt neviem.

21.4.2014
Minulý týždeň som s odretými ušami stihol napísať výročnú správu o práci Námestovského anjela, čo ma donútilo prehrabať sa poznámkami, článkami, fotkami a položiť aspoň čo-to na papier. Ak by sa vám to chcelo prečítať celé, tak si kliknite tu . Stručný "výcuc" hovorí o tom, že v roku 2013 sme pravidelnými príspevkami pomáhali až dvadsiatim rodinám ( v priebehu roka 3 rodiny pomoc už nepotrebovali a nové rodiny sme naopak zase prijali ). Ďaľším deviatim rodinám sme pomohli jednorázovo, zväčša na liečebný pobyt alebo operáciu detí, úhradu stravy v škole, preklenutie nedoplatku za elektrinu ...  Vyjadrené v peniazoch, naše príjmy od pravidelných darcov, 2% dane a firiem boli spolu 29523 eur a nami poskytnuté príspevky ( a teda aj jediné výdaje ) boli spolu 25700 eur. Je to veľa a či málo ? Každého z darcov, zriaďovateľov, pomocníkov to niečo stálo. Vložili sme do toho vaše/naše peniaze, čas, energiu, dôveru. Chcem veriť, že každý z vás/nás si na tú druhú misku váh už dávno položil ten svoj dôvod, pre ktorý mu to celé dáva zmysel.

Teraz ešte pár "telegrafických" správ:
- V januári sme sumou 400 eur prispeli na liečebný pobyt v Dunajskej Lúžnej ani nie dvojročnému Adamkovi z Oravského Veselého. Do desiateho mesiaca bol úplne zdravým dieťaťom. Zápal mozgových blán a následná epilepsia však spôsobili, že v nemocniciach strávil väčšinu druhého roku života a jeho celkový vývoj sa prakticky zastavil. Nakoľko finančná situácia v rodine nie je vôbec jednoduchá, na jeho ďaľšiu liečbu sme radi prispeli  aj my.
- Rovnako ešte v januári sme sumou 400 eur prispeli na liečebný pobyt v Kováčovej rodine z Námestova. Alex a Maxim absolvovali liečbu za pomoci oboch rodičov a po návšteve u nich doma viem, že to nebola žiadna dovolenka ale ozajstná, cieľavedomá práca na pokrokoch oboch chalanov.
alt

- V marci sa Palinovi podarilo vybaviť príspevok zo sociálnej poisťovne na bezbariérovú úpravu kúpelne pre našu rodinu v Rabčiciach. Obrovský starý elektrický bojler spôsobil, že rodina bola pre nedoplatok odpojená od elektriny (pozri 25.5.2013) . Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Čo sa podarilo Paľovi "vyčarovať" si pozrite tu http://youtu.be/oWztesZPhXo . Podotýkam, že aj za pomoci najstaršieho  syna a dievčat, ktorým robota na novučkej kúpelni vôbec nesmrdela alt.

17.3.2014
Všetkých našich prispievateľov, sympatizantov a čitateľov takto na diaľku pozdravujem a hneď ideme na novinky, ktoré v Námestovskom anjelovi máme.
Takže od januára sme začali pomáhať aj v Oravskej Jasenici. Už viac ako rok nezamestnaná mama sa snaží zabezpečiť pre seba a svojho syna to najzákladnejšie. Príjem vo výške 250 eur a nájomné s energiami vo výške takmer 200 eur, to je ekonomický rébus ktorý sa dá vyriešiť len postupným zadlžovaním. " Peniaze došli, nájom zaplatený, veľmi pekne ďakujem, že mi pomáhate ľahšie dýchať. Prajem požehnaný čas pôstu ". To je SMS, ktorú sme dostali po obdržaní februárového príspevku. Dlho sme sa rozprávali v chladnej izbe a hrial nás hlavne úsmev domácej pani. Rozprávala nám o bývalej práci v poisťovni, neskôr práci na 3 smeny a postupné narastanie problémov s dospievajúcim synom, na ktorého problémy už nemala čas a ani sily. Po strate práce sa situácia v rodine našťastie upokojila, syn začal vypomáhať občasnými brigádami, ale peniaze ...  Celá sa rozžiarila, keď začala rozprávať o svojej dobrovoľníckej práci s deťmi, tvorbe programov a postupnom získavaní ich dôvery. Celkom reálne nám načrtla svoju víziu animátorskej práce pre rodiny s deťmi v okolitých penziónoch a hoteloch. Tento týždeň ide na prvý z pohovorov a ja jej silno držím palce !

Ešte v januári nám jedna z firiem prisľúbila darovať výťažok, ktorý sa vyzbieral na ich dobročinnom plese. Skoro 2 týždne trvalo, kým sa Jarka dostala k návšteve u šéfa. Bol sklamaný, že sme sa plesu nezúčastnili a osobne si výťažok neprevzali. Asi to mal byť jeden z vrcholov plesu, tak trochu ako to vídame v televízii. Páni v oblekoch odovzdávajú veľké symbolické šeky za všeobecného potlesku uznanlivého obecenstva. Tak túto predstavu sme zjavne nenaplnili, možno aj preto že sme o nej nevedeli :-) Oveľa dôležitejšie však je, že sa nakoniec rozhodli peniaze rozdeliť sami. Dali si tú námahu, rozhliadli sa okolo seba a pomohli Tomášovi z Námestova, ktorého sme navštívili ešte pred vianocami (viď 20.12.2013). Pomohli tam, kde to považovali za potrebné a my sa tomu len tešíme. Nikdy sme si nezakladali na tom, že našimi rukami prešlo toľko alebo toľko peňazí. Možno sa to dobre vyníma vo výročnej správe alebo v inej nepodstatnej štatistike. Podstatné je niečo iné. Naučiť sa hľadieť okolo seba a vidieť iných. Ich starosti a svoje možnosti.

Minulý štvrtok som sa na druhý pokus dostal na premietanie dokumentárneho filmu o práci Mariána Kuffu : Všetky moje deti. V nedeľu bolo úplne vypredané a vo štvrtok som dostal snáď posledný voľný lístok ! Chcem veriť, že tie stovky ľudí silný Kuffov príbeh naučil viac, ako len neveriacky krútiť hlavou.

23.12.2013
Len pred chvíľou som sa vrátil z "rozvozu" novučkých matracov, tak ako minulý, ba aj predminulý rok. Úvod nič moc, lebo v Kline naša adresátka nebola doma ( mobil nebrala ) a stará mama na nás hľadela veľmi nedôverčivo . Zjavne si myslela, že matrac bude treba zaplatiť. Nepomohlo nám veru žiadne vysvetľovanie ! Keď sme ho so synom niesli k nechápajúcim susedom ( aby nám matrac na hodinku uschovali ), pripadal som si ako otravný podomový obchodník. Našťastie akurát dorazila naša pani a mohli sme jej s  úľavou matrac odovzdať. Uff !
Potom to už šlo našťastie hladko. Námestovo, Zákamenné, Hruštín a na koniec Babín. Koláčiky, trubičky, korbáčiky, no nedajte si alt ! V Babíne sme sa už nemuseli ponáhľať a trochu sme pokecali s maminou a dievčatami, ktoré ma už poznali z letného tábora. Prváčke Žanetke som úprimne chválil naozaj vzorné zošity, najstaršia Zuzka spievala ( Žanetka + Renátka + Jožko = vokály v pozadí alt ), babka spokojne načúvala ... pohodka. Mamina len minulý týždeň robila rozhovor pre čitateľov MY Oravských novín, ktorý si môžete prečítať aj tu. Patria medzi naše rodiny takmer 3 roky a platí pre pre nich to známe:                       Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže !
alt

A teraz ešte pár "telegrafických" správ.
- Pred pár dňami som dostal SMSku od pani Magdy z Oravskej Lesnej (2.2.2013 a 19.9.2012), že sa im v novembri narodila malá princezná, s kráľovským menom Alžbetka ! alt Želáme všetkým veľa zdravia !
- Od darcu z Oravskej Jasenice sme dostali štedrý finančný dar, ktorý sa budeme snažiť nasmerovať práve na pomoc jasenickým rodinám. Aj preto, lebo tu zatiaľ cesty námestovského anjela neviedli. Minulý týždeň sme tam boli na dvoch návštevách a .... ale o tom až nabudúce.
- Začiatkom decembra ste nám darovali veľmi zachovalú sedačku, kreslá, ľadničku, bežky s topánkami. Stačilo niekoľko esemesiek a veci dostali nových majiteľov.

Keď som už pri tých esemeskách. Na jednu z R. naozaj nezabudnem. Predchádzala jej návšteva, pri ktorej sme už matke priviezli sedačku, fotoaparát a zemiaky. Uvádzam ju tu v pôvodnej podobe :
" Dobriden potrebujem mensiu ruru na pecenie mikrovlnku varnu kanvicu dvojplatnickovy varic odstavovac jogurtovac televizor fotak kameru naparovaciu zehlicku zemiaky na sadenie a psenicu na siatie fritak chladnicku hriankovac detom nodbuky dva a pre moje krsniatko nodbuk antenu na televizor bojler na vodu mensi aby v nom mohla ostat voda a taky aby som si mohla detom umyvat ruky a velmi by som vas prosila ci by mi niekto daroval budu pre psa obojok a retiazku sijaci kufrikovy stroja nite mensi koberec. VOPRED UAM PEKNE DAKUJEM.
P.S.POTREBUJEM TO SURNE. A ZAVOLAJTE MI KEDY PRIDETE. ESTE RAZ VAM PEKNE DAKUJEM."
Keď som ju dočítal, ostal som stáť v nemom úžase alt. Chvíľu som to rozdýchaval a matne si pamätám, že som pani odpísal, aby si nás neplietla s Ježiškom. Nešlo ani tak o to, že dobrú polovicu z tých vecí o ktoré ma "súrne" žiadala, nemám doma ani ja. Zvláštnejšie bolo, že ona tie veci vlastne vôbec nepotrebovala. Keď sme totiž predtým priviezli s kamarátom Peťom na jeho dodávke sedačku, po obhliadke domčeka sme zistili, že ju vlastne nemáme kam postaviť ( a sedačka skončila na skoro plnej povale ) ! Myslím si, že tie veci prioritne ani nemali slúžiť svojmu účelu. Mali vypĺňať prázdny priestor. V dome, v duši ?
Zajtra tu máme Vianoce. Stáli sme v dlhých radoch na veci, bez ktorých si sviatky nevieme predstaviť. Asi už máme všetko. Alebo sme sa o to aspoň pokúsili. Mať všetko potrebné. Nesmejme sa tej naozaj jednoduchej žene. Častokrát nie sme o nič múdrejší.

20.12.2013
No a dnes si dáme novinky z ......... Námestova !
Len minulý týždeň som sa v kaviarni stretol s manželským párom z Námestova. Ona švitorivá štyridsiatnička (pani učiteľka) a on trocha mĺkvy, rozvážny introvert. Pred vyše rokom ho ťažká choroba pripravila o zdravé ruky, prácu, koníčky. Bremeno živiteľky a opatrovateľky troch školákov musela prevziať manželka a tiež starí rodičia. Práca, domácnosť, škola a potreby detí, liečebné procedúry s manželom. To všetko chce čas, veľa trpezlivosti, odriekania a ..... peňazí. Páčilo sa mi, ako mamina opísala ich autobusový "zájazd" na vianočné trhy do Krakowa. Na spiatočnej ceste síce neviezli tašky "cenností", ale vrteli sa nedočkavosťou, ako budú ocinovi rozprávať o krásnom Waweli, nazdobenom námestí a jazde na ozajstnom kočii. Darčeky by boli fajn, ale keby ich tatko mohol tak silno vystískať...... a ani to výchovné zaucho by vôbec nebolelo alt. Ale možno tá nová liečba a nové lieky ... Sme radi, že aj našim prispením možu príjsť nové nádeje. A začali sme už včera. Prajeme krásne Vianoce decká !

Už niekoľký krát som navštívil "dôchodcovskú" domácnosť pani Márie z Námestova ( viď 25.5.) . Z vnuka - maturanta sa už stal vysokoškolák ! Trochu ma prekvapil svojou odvahou, aj keď som vedel, že problémom nebudú vedomosti, ale domáci rozpočet alt. Starkin dôchodok a náš príspevok stačia ako-tak na chod domácnosti, ale internát, strava, skriptá ... hmmmm.  Vybaviť sociálne štipendium problém nebol. Ale že sa ho dočkajú až v januári, to teda naozaj nečakali ! Ešte že pomohla suseda a následne aj naša pôžička. Na konci januára prídeme po splatenie dlžoby a popri tom mrkneme aj do indexu, nech vieme ako sa mladý rozbehol alt.

Po pol roku sme sa s Lenkou opäť zastavili aj v rodine školáčky Soničky (viď 25.5.). Hneď nás upútal jej úúúplne nový "chlapčenský" strih, ktorý bol oproti nedávnej šatke úplne šik ! Ale aj celkový zjav a iskra v očiach naznačili, že liečba ide správnym smerom. Soňa už normálne "zarezáva" vo svojej triede a veru má čo doháňať. Ak budú zameškané vedomosti tým jediným problémom, tak to bude príma a rozlúčka s nemocnicou poteší určite viac než všetky jednotky sveta !

Hneď od Soničky sme sa vybrali na návštevu k ďaľšiemu školákovi, Tomášovi. Ich byt sme našli celkom ľahko, lebo až ku dverám bytu nás navigoval náš starý známy schodolez. Keďže bolo už dosť neskoro, privítala nás už len mamina, ktorá nám s neskrývanou hrdosťou popisovala, čo nového už Tomáš zvládne a akých má skvelých spolužiakov. Možno ste si aj Vy v novinách prečítali, ako organizovali zber železa, starých mobilov a tiež brigádu v ZTS Námestovo. Všetko s cieľom pomôcť Tomášovi s finančnými nákladmi na vozík, rehabilitáciu a liečbu. Keďže budúci rok mamina plánuje nový pobyt v Kováčovej, radi sme jej prisľúbili aj našu pomoc. Spoločne to potiahneme zase o kúsok ďalej.

Ozaj, skoro som zabudol na našich dôchodcov !  Ešte na konci októbra ma "nakopol" nápad poslanca Mariána Čiernika a odovzdal som na mestskom úrade projekt, v ktorom sme naše mesto žiadali o poskytnutie finančnej podpory ich aktivít. Keď som sa stretol s pani Adamčíkovou, Zákopčanovou či pani Sameliakovou, len som neveriacky krútil hlavou, ako predstavitelia mesta "podporujú" dôchodcovské aktivity. Sľuby, plány ale skutek zase raz utek alt. Mesto sa pýši prebytkovým rozpočtom, dobrou finančnou kondíciou a dôchodcovia nemajú ani len vlastnú miestnosť ! Nedá sa, nabudúce, máme iné priority, vydržte ... Jednoducho ostuda ! Projekt odporučila aj finančná komisia, takže sa objavil aj v návrhu mestského rozpočtu na budúci rok. Snáď to konečne výjde. Niečo viac si môžete prečítať tu www.namestovskyanjel.sk/images/stories/file/%C5%BDIADOS%C5%A4%20Dochodcovia_2014.pdf

13.12.2013
Srandy bokom, lístok s poznámkami z návštev sa mi povážlivo zapĺňa a to je neklamné znamenie, že svet už dýcha vo vianočnom rytme. Tak poďme pekne po poriadku.
Ešte v novembri nám zavolala pani z B. a poprosila nás o návštevu. O pár dní sme už s Jarkou sedeli v útulnej obývačke nového domčeka a počúvali, ako život zhorkne keď sa manželia odcudzia. Manželka sa doma stará o veľké dieťa ťažko postihnuté mozgovou obrnou, manželovi na turnusoch sú však rodina a jej problémy čoraz vzdialenejšie. Veď žiť sa dá aj jednoduchšie, slobodnejšie. A tak sa jeho peniaze objavujú v rodinnej kase čoraz zriedkavejšie. Dohodli sme sa, že počkáme ako sa veci vyvinú. Sviatky rodine nastavia zrkadlo a ... v januári uvidíme.

Keď sme odchádzali, bola už tma. Rovnako tmavé pocity ostali aj v nás a na ďaľšiu návštevu do Zákamenného sa nám veľmi nechcelo. Ale boli sme ohlásení, nedalo sa inak. Dozvedeli sme sa tam o rodine so 4 deťmi, z ktorých 2 staršie boli ťažko postihnuté mozgovou obrnou. Už pri vchode bytovky nás čakal tato a viedol nás hore schodmi popri schodoleze s prepravnou plošinou, ktorý im len nedávno namontovali. V predsieni dvojizbového bytu sme chvíľu hľadali miesto pre topánky a už stojíme v "multifunkčnej" izbe bytu veľkosti asi 4x5 metrov. V kútiku za dverami sedia za počítačom dve mladšie deti. Tipujem prváčku a piataka. Poctivo sa striedajú za klávesnicou a naháňajú príšerky. Mamina sa na nás usmieva z kresla pri rozkladacej posteli, na ktorej leží najstarší syn a mrmlavé zvuky prekladá občasnými spokojnými výkrikmi. Pri jeho hlave som si našiel svoje miesto ja. Samozrejme stojím, lebo druhé kreslo už obsadila Jarka, nad ktorou sa týči s úsmevom od ucha k uchu domáci pán alt. Vedľa neho sa na vozíku posúva hore-dole mladší z postihnutých synov a rovnako vysmiaty sa snaží nadväzovať známosť s Jarkou. Za mojim chrbtom ma upútal tkáčsky stav s rozrobeným kobercom a výhľad do susednej izby plnej postelí. Je to scéna ako z Jakubiskovho filmu a už by ma neprekvapilo, ani keby mi nad hlavou lietali anjeli. V tom pozriem na strop a vidím koľajnice ! Je to "lanovka" ktorou sa prepravujú už veľkí chalani zo spálne do izby, na vozík, na plošinu, do sveta ... Otec nám rozpráva, ako po dlhých rokoch renovujú kuchyňu a chystajú sa niekam vtesnať malú postieľku. Až teraz som si všimol, že domáca pani má ruky položené na brušku a onedlho priletí bocian ! Nestíham, nechápem, preto trochu kokcem, keď sa snažím vysvetliť prečo sme vlastne prišli. Počúvajú, pokyvujú hlavou a keď príde otázka, či nepotrebujú aj finančnú pomoc, s úsmevom mi vysvetlia, že netreba. Veď si prilepšujú tkaním kobercov a spoločne to zvládajú ! Plusy a mínusy v pokladni sa im akosi zázračne darí udržiavať v rovnováhe alt.
Celou cestou domov mi neschádzajú z mysle. Je mi čoraz jasnejšie, že nie je dôležité či bývate v starom byte alebo v novom dome. Oveľa dôležitejšie je, že s kým !

21.10.2013
Je to už viac ako týždeň čo sme s Lenkou prijali pozvanie na návštevu k mladej námestovskej rodine. Už viac ako 2 roky majú spolu malého Miška, okolo ktorého sa vlastne točí celý ich život. Miškov pôrod bol ozajstnou drámou. Na jej konci bol dlhý zoznam diagnóz a skúsenosť, že aj skúsení pôrodníci sa občas mýlia. Rodinka býva u rodičov a v dvoch izbách na poschodí sa odohráva ich "rodinný" život. Teda presnejšie povedané občas sa tam spolu vyskytujú. Pre vysoké mesačné náklady na Miškovu liečbu (cca 1500 eur) manžel pracuje v Nemecku a mamina s Miškom plynule prechádzajú z jedného liečebného pobytu do druhého. Martin, Kováčová, Dunajská Lúžna, Nowy Targ, Piešťany. Hyperbarická komora, tým špecialistov naokolo, špeciálne cvičenia i strava vyjdú na 3500 eur za 2 týždne ! Buď, alebo ! Ak sa nepodarí naštartovať Miška k samostatnosti teraz, neskôr na to už nemusí byť šanca. Mamina nám veľmi fundovane rozpráva o jeho diagnózach, liečebných postupoch, preštudovanej literatúre. Tá bojovnosť a zápal z nej priam sršia.
Včera sme si vymenili esemesky. Našich a Vašich 400 eur v poriadku dorazilo na ich účet. Ďaľší svetlý kamienok mozaiky života s chorobou. Veľa síl a šťastia !

Už niekoľko týždňov sa snažíme nájsť prácu pre mladú ženu z Námestova. Nezabudnem, ako sme sa prvý raz stretli. Za kaviarenským stolíkom pôsobila placho, akoby tam ani nebola. Tichým hlasom rozprávala o niekoľkomesačnom márnom hľadaní práce, telefonátoch, čakaní. Počiatočné hľadanie pedagogického miesta vystriedala túžba po akejkoľvek práci. Za ten čas minula skromné úspory. Mama s ktorou spoločne žijú, to znáša možno ešte horšie a nervozita sa doma dá krájať. Pracuje za minimálnu mzdu a oprávnene má pocit, že celá ťarcha domácnosti leží na jej pleciach. Dcérin príspevok od štátu je 60 eur, číre zúfalstvo !
Keď som si to všetko vypočul, chcel som ju povzbudiť. Ale veľmi mi to nešlo. Príliš som si uvedomoval, že nie je priebojná, komunikatívna, krásna a určite nemá húfy známych na facebooku. Možno ani chápajúcu rodinu, priateľa, niekoho. Blbá kombinácia, blbá doba. Ale žiť a platiť účty musíš ! Happy end ... možno inokedy.

27.8.2013
Tak kde začnem ? Snáď v Rabčiciach (25.5.) kde sme pred pár mesiacmi pomohli smrteľne chorej mame a jej synovi - maturantovi splatiť dlh za elektrinu a tak znova v dome rozsvietiť. Mama pred 3 týždňami leukémii podľahla a chalan sa už musí so životom pasovať sám. Aj doteraz toho veľa zvládal sám, no bude toho ešte viac. Ľudia naokolo však ukázali, že chcú pomôcť a vyzbieraných peňazí bolo toľko, že mohol splatiť aj našu pôžičku na elektrinu. Veľa šťastia v dospelosti !

Teraz dva návraty do námestovských rodín (25.5.)
V rodine malej školáčky Soničky mali návštevu z Modrého z neba. Neviem a ani nepátram po podrobnostiach, veď v najbližších mesiacoch to pravdepodobne uvidíme na Markíze. Oveľa dôležitejší je však fakt, že Soničkin zdravotný stav sa zlepšil a snáď ...  bolo by skvelé vyrovnať skóre s rakovinou na 1:1 !

Nová návšteva v rodine zúfalej námestovskej dôchodkyne dopadla na jednotku a viac ako 15 zaplatených šekov nebankovkám + nájom a elektrina dokazujú, že pôžička splnila svoj účel a bezprostredné nebezpečenstvo exekúcie je zažehnané ! Teraz ešte získať dlžné výživné a bude snáď aj na vnukovo štúdium. Uvidíme ... raz bude určite lepšie a toto všetko bude len hlúpym snom.

Je to už pekných pár týždňov, čo Jarkina dcéra navštívila besedu s Andrejom Kiskom, zakladateľom Dobrého anjela. Po jej skončení si nechala podpísať knihu a pochválila sa, že aj u nás v Námestove máme vlastného "malého" anjela. Celkom ho potešilo ako sme jeho myšlienku celoslovenského anjela využili pre naše námestovské zámery a vôbec ho netrápila ani podoba našich názvov alt  Asi zdieľame spoločný názor, že v oblasti pomoci iným si nemožno konkurovať, iba sa navzájom dopĺňať a inšpirovať.

Ozaj, minule som zabudol poznamenať, že všetky náklady spojené s organizovaním tábora pre deti námestovského anjela boli hradené z peňazí poskytnutých Bazar International de Luxembourg (6.3.) na základe schválenia nami prezentovaného projektu. To len pre poriadok, aj keď viem že pravidelným čitateľom našich stránok nehovorím nič nového. Majte sa anjelsky alt

12.8.2013
Je to už viac ako  týždeň, čo skončil tábor "našich" detí v Ústí nad priehradou. Dojmy sú ale stále živé. Spočiatku to boli len starosti, telefonáty s Denisou, Marekom, rodičmi. Zoznam mien detí o ktorých som vlastne nič nevedel. Teraz už vidím za každým menom tvár, príbeh, povahu. Keď si sadneme na trávu, je o čom. Viac napovie pohľad Denisy - našej táborovej vedúcej, ktorá tábor aj s ďaľšími piatimi pomocníkmi viedla.

" Každý z nás asi zažil letný tábor. Posedenie pri táboráku, vejúca vlajka a kopa super zážitkov a nových kámošov. Aj my sme sa snažili taký pripraviť pre deti, ktorým pomáha Námestovský anjel. 23 detí od 6 do 14 rokov a 5 nádherných dní strávených v Ústí nad priehradou. Výlety, hľadanie pokladov, táborák, športové hry, kúpanie, nočné hry a tvorivé dielne. To všetko sme spolu zažili. Tie najcennejšie chvíle však boli všetky tie minúty popri tom všetkom. Rozhovory počas oddychu, večer pri ohni, cestou v autobuse alebo na lodi. Vtedy človek toho druhého spoznáva. Tieto naše decká boli úplne obyčajné a zároveň v čomsi iné. Každé má svoj príbeh, z ktorého niekedy trocha mrazí. Nemajú to jednoduché. Vtedy si uvedomím, že toho mám tak veľa. Zrazu má veľkú hodnotu úsmev ako poďakovanie od 6 ročnej Žanetky - benjamínka tábora. Podanie ruky a „Bolo tu super!“ od 13 ročného Tomáša, „repera“ s talentom na problémy.
A ja dnes ďakujem im. Za rozprávky na dobrú noc, za bojovnosť a snahu, za milé odkazy v táborovej pošte - všetky som si ich odložila. Budeme všetkým držať palce a veriť, že sa o rok znova stretneme !
P.S.: Pali a Tomáš, nezabudnite kŕmiť zajace, Zuzka pekne sa staraj o Žanetku, Nikolka som hrdá že si vtedy vyhrala aj nad chlapcami! Katka už si ťa s Gitkou určite nepomýlime a ani Janku s Viki ! Ďakujeme.
Denisa Graňáková
alt
25.5.2013

Tak som sa konečne prinútil napísať Vám pár noviniek okolo NA. Udalosti idú niekedy tak rýchlo za sebou, že jedna z hlavy vytlačí druhú a po mesiaci mám problém si na ne spomenúť a dať ich na papier. Na druhej strane je to lepšie, ako siahodlho a kvetnato písať o ničom. Ešte že si tú svoju lenivosť viem logicky zdôvodniť alt
            Takže začnem pekne poporiadku a teda v Rabčiciach. Jeden z našich darcov nás poprosil o pomoc pre rodinu zo susedstva. Na leukémiu chorá mama so synom-maturantom boli pre nedoplatok a podozrenie z čierneho odberu odpojení od elektriny. Na znovuzapojenie bolo potrebných viac ako 1500 eur! Na takú sumu sa vyšplhala pokuta spolu s nedoplatkom. Len hodnovernosť a záruka v osobe darcu nás presvedčila, aby sme rodine pomohli z kaše von. A tiež fakt, že susedia v ich okolí vyzbierali sumu cca 500 eur. Zvyšných 1000 eur sme sa rozhodli požičať my, s tým že túto sumu nám bude rodina splácať v mesačných splátkach po dobu cca 1 a pol roka. V prípade neplnenia sľubu by túto povinnosť na seba bol nútený prevziať samotný darca. Elektrina je zapojená, prvá splátka pôžičky splatená, život ide ďalej.
              Znova Rabčice a znova odpojenie rodiny od elektriny! A to u rodiny, ktorej už vyše rok pomáhame (viď.10.1.2012). Nezmyselne nízke nastavenie mesačných splátokvytvorilo 400 eurový nedoplatok, ktorý vdova s 5 deťmi prosto nemala z čoho zaplatiť. Nasledovalo odpojenie a telefonát s prosbou o pomoc. Mesiac bez elektriny bol myslím dostatočným ponaučením pre mamu aj školákov. Rodine budeme mesačné splátky pôžičky stŕhať z mesačných príspevkov tak, aby bol dlh do roka splatený.

Už dávno sa nestalo, aby sme v rýchlom slede po sebe pomáhali až trom rodinám v Námestove. Niežeby ma to inde netešilo, ale doma je doma !

V našej prvej rodine plynul život až do novembra minulého roka svojim pokľudným tempo. Otec v práci, mamina so 4 deťmi doma, najmladší syn mal ešte len pol roka, ďaľší dvaja 5 a 8, najstaršia Soňa 9. Práve u nej sa v októbri objavili bolesti hlavy a rozmazané videnie. Bežné vyšetrenia nič zvláštne nepreukázali, ťažkosti sa pripisovali len nedávno prekonaným kiahňam. Keď sa však situácia ďalej zhoršila, nasledovala hospitalizácia a tvrdá realita - rakovina lymfatických uzlín. Spustil sa kolotoč nemocnica, chemoterapia, domov a tak dokola. Šokujúci pohľad na deti bez vlasov a o pár týždňov rovnaká šatka na hlave. Všetko sa zmenilo, priority, nové povinnosti a nové výdavky. My chceme prispieť novým príjmom a želaním Sonička, drž sa !

Druhú rodinu sme navštívili len tento týždeň, hoci sme si telefonovali takmer pred mesiacom. V priebehu pár dní som dostal niekoľko mailov s prosbou o pomoc pre dvojročnú Elu. Ela je od narodenia takmer slepá, rozoznáva len svetlo a tmu. Jedným okom. K tomu len minimálne ovládanie telíčka spôsobené častými narkózami. Liečebný pobyt v Adeli centre v Piešťanoch z ktorého sa nedávno vrátili Elke veľmi pomohol, rodičov veľa naučil a aj veľa stál. Bez pomoci rodiny, známych i neznámych a darovaniu 2% na Elinu liečbu by to ani nešlo. Veľa pomohla aj "mobilizácia" cez maily a facebook. Bude však potrebných ešte veľa darcov. Ak sa podarí, Elu čaká rovnaká liečba v lete a vybavuje sa aj operácia očí v Nemecku, ktorá by mohla zlepšiť videnie šerosvitu do takej miery, že by sa Ela v budúcnosti mohla pohybovať aj sama. Našich 400 eur má byť pomocou i povzbudením.
Nechali sme sa maminou pozvať aj nabudúce. Chceli sme vidieť Eline pokroky a aj jej čarovný úsmev alt

Pomoc tretej námestovskej rodine má pre mňa osobne takú špeciálnu "príchuť". Mal som pri nej zase ten pocit, že práve pre takéto osudy to všetko má význam. Možno práve preto, že je to pomoc "neviditeľným" ľuďom, o ktorých sme sa dozvedeli len preto, že situácia sa stala už neúnosnou. Stará mama už nemala za čo kúpiť ani základné potraviny,  a zúfalá sa rozhodla ísť poprosiť o pomoc na mestský úrad. Odtiaľ už nasledoval telefonát k nám a návšteva u nich doma. Príbeh je vcelku jednoduchý, stará mama sa sama stará o vnuka - maturanta a z dôchodku necelých 200 eur sa od jesene snaží utiahnuť výdavky domácnosti ! Odvtedy totiž prestalo chodiť výživné od otca. Do toho nedoplatok za elektrinu 420 eur, na ktorý si musela požičať od jednej z nebankoviek. Možno v tom nevidíte logiku, ale ja som ju v tej chvíli chápal. Nemáte za kým ísť. Preberáte v mysli mená príbuzných, známych, susedov a nič. Buď viete že to nemá zmysel alebo sa hanbíte. Zrazu si uvedomíte že ste na dne !
            .... zrátali sme spolu mesačné náklady na byt, domácnosť a školu, zameškané splátky úveru a na druhý deň už Jarka s peniazmi ratovala situáciu. Naša 500 eurová pôžička by mala byť splatená v najbližších mesiacoch z úhrady dlžného výživného, nakoľko práve prebieha jeho súdne vymáhanie. K starkinmu dôchodku už od tohto mesiaca bude pribúdať aj pravidelných 100 eur od darcov námestovského anjela.
Všetkým Vám za to patrí veľká vďaka !

18.4.2013
Možno ste aj Vy včera pozerali Modré z neba. Príbeh 9 ročnej Eriky a jej mamy z Brezovej pod Bradlom mi neschádza z mysle. Možno preto že veľmi dobre poznám Brezovú ( mám odtiaľ manželku Majku ), Erikinu pani učiteľku som chodieval na Veľkú noc oblievať a moja neter Betka chodí s Erikou do rovnakého ročníka, len do inej triedy. Do tretej triedy chodí aj moja dcéra Klára a mal som slzy v očiach aj bez toho, aby som si ju predstavil v tmavom a mrazivom byte sediacu nad školskými úlohami. Pani starostka Brezovej, ktorá vraj hrozila rodine vysťahovaním je ženina sesternica a samozrejme som ju vlani tiež bol vyšibať alt . A potom nad tým nedumajte ! Do pekla ako je možné, že žena čo chce pracovať, živorí so svojou dcérou zo "sumy" 120 eur na mesiac ? To kde sme sa dostali ?
A čo tým všetkým chcem vlastne povedať ? Možno len to, že naša najbližšia cesta na Brezovú bude bohatá na návštevy. A tiež že som rád, že u nás v Námestove už vieme urobiť viac, ako len poľutovať alebo pokrčiť plecia. A že neverím že to nejde zmeniť na Brezovej, že to nejde zmeniť v dedinách na Orave, či kdekoľvek inde.  Som presvedčený, že máme na viac ! Ďakujem že ste tomu uverili spolu so mnou !

14.4.2013
Pred vyše rokom som písal o stretnutí našich dievčat so štvrtáčkou Máriou z Klina a jej maminou. Odovzdali jej výťažok školského jarmoku, ktorým sa jej rozhodli pomôcť všetci žiaci školy. Spolu s našim príspevkom sa tieto peniaze stali základom pre zaplatenie rehabilitačného pobytu v Kováčovej, aby sa Mária (s diagnózou detská mozgová obrna) raz naozaj vedela postaviť na vlastné nohy.
Pred necelými dvoma mesiacmi sme sa u nich zastavili pre zmenu zase my dvaja s Palim, aby sme priviezli plynový sporák. Mamina chcela mať vlastný, nakoľko bývajú v dome spolu s bratmi a starými rodičmi, čo so sebou prináša rôzne problémy... a keďže tých problémov je trocha viac, od februára sme začali s pravidelnými príspevkami.
Minulý týždeň sa na Ranči u Edyho objavil štáb Modrého z neba a čo myslíte, kde asi tak bol natáčať alt  Určite si celý príbeh rád pozriem spolu s Vami !

V stredu sme s Lenkou navštívili rodiny gymnazistov z Lesnej, Novoti a Zákamenného, ktorým už o pár dní pošleme časť peňazí, ktoré sa vyzbierali na charitatívnych koncertoch práve v ich škole. Chceli sme mať istotu, že peniaze skončia v tých správnych rukách a boli sme radi, že tipy zo študijného oddelenia trafili do čierneho.
Aby som nezabudol, vo februári nás 71 darcov podporilo sumou 1279 eur a v marci 1145 eur alt  Nech žije jar !!!

6.3.2013
V nedeľu som nestihol napísať všetky novinky, takže pokračujeme...
Už dávnejšie sme vedeli o námestovskej rodine, ktorej susedia dali prívlastok problematická. Rodičia majú problémy s alkoholom, staršie deti (už tínejdžri) sú magnetmi na trampoty, tak prečo vlastne pomáhať dvom najmenším školákom ? Lukáš je štvrták a Angelika druháčka. Sú to deti ktoré si svoju rodinu nevybrali. Prostredie v ktorom vyrastajú je celé kilometre vzdialené ideálu. Ale možno práve preto má zmysel ponúknuť im takú normálnu vec, ako ísť zo školy na obed do školskej jedálne. Obedy aj desiaty sme im predplatili zatiaľ do konca júna a ich pani učiteľky dohliadnu, aby to neboli vyhodené peniaze.
Pane, kedy sme Ťa videli hladného alebo smädného ?

Pred vyše rokom (21.1.2012)
som písal, že svojím projektom na organizovanie letného tábora pre deti z našich rodín sa chceme sa uchádzať o podporu z výťažku predvianočného bazáru v Luxemburgu. Ide o obrovskú charitatívnu akciu, ktorá každý rok podporí množstvo charitatívnych projektov na celom svete. Žiadali sme o príspevok 1790 eur ( celé náklady na tábor pre 30 detí v blízkosti Oravskej priehrady sme vyrátali na minimálne 3600 eur ) a verili sme, že máme reálnu šancu uspieť. Minulý týždeň sme dostali správu, že na tábor nedostaneme 1790, ale hneď celých 4000 eur ! Takže teraz nám neostáva nič iné, len zorganizovať tábor snov :-) V každom prípade verím, že decká si ho budú pamätať ! Howgh.

 
A ešte bonus na záver. Stav našich financií je momentálne zásluhou vás darcov, príspevkov z 2%, výťažku z koncertov a iných úžasných akcií v tak optimistickej kondícii, že sme sa rozhodli prispievať aj mimonámestovským rodinám čiastkou 100 eur mesačne (
doteraz to bolo 70 eur ). Dievčatá ma na tento krok dlho "lámali". Tak týmto strýko držgroš kapituloval alt.

Ozaj, minulý mesiac som zabudol napísať že v januári nás 71 darcov podporilo sumou 1097 eur.

3.3.2013

Veci sa dejú v rýchlom slede, len ich tak stíhať zachytiť, hmmm... by bolo fajn. Skúsim.

Tak koncerty pre školy máme šťastne za sebou. Príma kapelky, spokojní študáci a trocha osvety cez voľnú hodinu alt , nové skúsenosti a v neposlednom rade peniaze, ktorými by sme radi pomohli práve rodinám študentov týchto škôl. A že je komu ...  Tých 2818 eur skúsime použiť rozumne, čo je vždy ťažké, zaväzujúce ale logické finále snahy všetkých nasadených. Fakt vďaka všetkým dobrovoľníkom a nadšencom altJTŠJ...

              21.12.2012 som písal o "súrodeneckej" rodine z Námestova ( Petra 20, Tonka 18 a 22 ročný Jozef s diagnózou DMO ), ktorej osudy poznamenala otcova smrť. Obe dievčatá pokračujú v štúdiu popri práci, ktorá im ( spolu so sociálnymi príspevkami ) už umožňuje byť ekonomicky sebestačnými. Peniaze už prestali byť hlavným problémom, preto tu naša pomoc skončila. Fungujúcu rodinu však žiadne peniaze nenahradia a už najbližšie mesiace ukážu, či si dievčatá budú vedieť poradiť so školou popri práci, nechcenou slobodou i so sebou navzájom ...

               Rovnako 21.12. som písal o rodine z Lokce, kde sa po smrti otca matka stará sama o 7 detí. Už minulý mesiac sme tu začali s pravidelnou finančnou pomocou. Jarke sa tiež podarilo dohodnúť so zamestnávateľom, u ktorého doteraz brigádnicky pracovala, že spolu uzavrú pracovnú zmluvu na polovičný úväzok, ktorá matke konečne umožní čerpať zákonný bonus na vlastné deti alt! Konečne. Veríme, že aj to rodine pomôže preklenúť ťažké obdobie, kým synovia skončia vysokú školu a začnú pracovať.

3.2.2013
Pred rokom tím študentov-nadšencov zorganizoval charitatívny koncert na podporu Námestovského anjela. Zúčastnilo sa ho okolo 700 detí základných škôl. Tento rok zase prišli s nápadom zorganizovať "koncertnú šnúru" pre stredoškolákov. Asi aby nevyšli z cviku :-) Začína sa koncertom už tento pondelok v kultúrnom dome pre študentov SOŠ (Makyta) a SOŠ na Slanici, vo štvrtok bude koncert na gymnáziu a celá akcia vyvrcholí v piatok v kostole o 19:15 koncertom pre verejnosť. A keď poviem, že koncert odohrá kapela Križiaci, každému je asi jasné, že sa oplatí príjsť !

Priznám sa, spočiatku som nevidel žiadnu logiku v spojení študenti a charita. Nešlo mi to dohromady, veď k študentom predsa patrí zábava a bezstarostnosť. Tak do čoho sa to tie decká pletú ? Keď mi občas zavolali, skoro vždy prišli s niečím novým. Ani som nezbadal a z jedného koncertu boli zrazu tri. Bez toho aby som čokoľvek vedel o pozadí zháňania kapiel, sponzorov či súhlasov riaditeľov škôl. Vlastne mi veci len oznamovali. Pomaly som začínal chápať, že je to pre nich výzva. Až keď som si spomenul na priemyslovku a moju slohovú prácu na tému " Ako budete žiť vo veku vašich rodičov ? ", tak až vtedy mi to došlo.
K mladosti stále patrí aj tá opojná túžba zmeniť svet okolo seba !

http://www.youtube.com/watch?v=iATF2Xo2ip0
Pripomenulo mi to záverečnú scénu z filmu " Pošli to ďalej ", keď siedmak Trevor hovorí tieto slová :
" Myslím si, že ľudia sa príliš boja uveriť, že veci sa dajú zmeniť .
  Zdá sa mi, že je to pre nich ťažké, lebo sú zvyknutí, že veci sú také, aké sú.
  Aj keď sú tie veci zlé, tak nenájdu odvahu aby ich zmenili a radšej sa vzdajú.
  Ale vtedy každý niečo stratí !



2.2.2013

alt
" Pozerám si fotky malej Gabiky z fotenia s Katkou Rogelovou. Je zvláštne, ako výrazne sa malá Gabika zapísala do histórie našej relácie. Nepovedala ani slovo. Našu prítomnosť si vôbec neuvedomovala. Napriek tomu nás mnohých ovplyvnila svojou chuťou bojovať, svojou túžbou žiť. Dnes o 14:30 posledná rozlúčka s Gabikou. Bojovníčkou. Zbohom Gabika. Lietaj si večnosťou ľahkými krídlami. " ( príspevok z facebooku od Vila Rozborila, streda 30.1.)

Je to skoro presne rok (21.1.2012 aj 19.9.) čo som na tomto mieste opísal našu prvú návštevu v Oravskej Lesnej. Včera som s pani Magdou rozprával o posledných dňoch, o úžasnom prístupe bratislavských lekárov, pomoci ľudí okolo Modrého z neba s financovaním prevozu Gabiky, podpore rodiny aj celkom neznámych ľudí, plánoch do budúcna. Žiadne ponosy či náreky nad osudom. Hovorila so mnou žena, ktorá od začiatku vedela že tento boj o život určite nebude fér a že smrť má od samého počiatku všetky tromfy v rukách. Ona to aj napriek tomu nevzdala lebo nemohla. Lekári v tom majú jasno, mamy nie. Magdi, bolo nám cťou ísť tento kúsok cesty s Tebou !

9.1.2013
Sviatky sú síce už nenávratne za nami, ale mne nedá sa nespomenúť si na vydarenú akciu zo soboty 29.12., ktorá prebehla v katolíckom dome. "Náhodne vygenerovaná tlupa"  altcca 50 študentov z Námestova i blízkeho okolia súbežne pozerala "motivačný" film Pošli to ďalej alt ( po ktorom dostala celá akcia aj svoj názov ), piekla medovníky, nacvičovala koledy a chystala balíčky pre 5 z našich rodín, aby sa podvečer v 2 skupinách po cca 15 spevákov a tanečníkov rozbehli po okolí. Aj keď som im predtým vyslal isté "varovné" signály, ich prekvapenie po odparkovaní 3 neznámych áut bolo očividné :-) Najväčšie však bolo v Rabči, kde sme sa s Palim krásne spoľahli jeden na druhého a nikto tam nič netušil ! Zrazu len do domu začne prúdiť dav neznámych mládežníkov so spevom a domáci pán len oči vytriešťa a zjavne nechápe alt. Odľahlo mu až keď zazrel Paliho decentne kráčajúceho na konci davu. Všetko sa rýchlo vysvetlilo a radosť z nečakaných hostí bola o to väčšia. Keď som mu o 2 dni volal so snahou o ospravedlnenie, so smiechom sme sa dohodli, že nabudúce to urobíme rovnako "tajomne" :-)

Tento pondelok vyšiel v Našej Orave na celej strane pekný článok, v ktorom sa pani Alena ( na našej stránke Gabriela - rodina č.2 z Námestova ) podelila s čitateľmi o svoje nechcené skúsenosti so životom v krajnej núdzi. Pomáhali sme jej rodine od vzniku Námestovského anjela (3/2010) do 9/2012 ( viď príspevok z 8.10.2012 ). Bez zbytočného sentimentu a fráz opísaná životná etapa, ktorej sa každý rád vyhne ... Ak ste sa k novinám nedostali, môžete si ho prečítať aj tu.

V decembri nám na účte pribudlo 1235 eur od 68 darcov , a to ešte nepočítam už spomínané jednorázové "vianočné" príspevky alt.



staršie informácie