V televízii som dnes zachytil správu, že pod hranicou chudoby žije na Slovensku 11 percent ľudí. Pre drvivú väčšinu z nás ťažko pochopiteľný údaj, pretože sme skutočnú chudobu nikdy nezažili. Pán Srholec múdro poznamenal, že chudobným sa môže stať ktokoľvek z nás. Chudobným na zdravie, chudobným na úspech, chudobným na . . .  Pripomenulo mi to stretnutie osobností v budove Národného divadla, keď hľadali nové výzvy pre našu spoločnosť 20 rokov po zamatovej revolúcii. Slova sa ujal aj Havel a povedal asi toto: „Naším najväčším problémom je strata večnosti. Žijeme najateistickejšiu dobu v našej histórii. Ak nemáme zodpovednosť pred večnosťou, tak si už tu treba čo najviac užiť, čo najviac stihnúť. Preto víziou a snom na ďaľších 20 rokov je budovanie duchovnejšej spoločnosti.“ Vízia omnoho väčšia, než by sa nám na prvý pohľad mohlo zdať. Týka sa svedomia, duše, večnosti. Boha ?
v texte som si dovolil citovať z úvodníka Štefana Hríba, časopis Týždeň 47/2009

Back to top
Close Offcanvas Sidebar