Všetkých našich prispievateľov, sympatizantov a čitateľov takto na diaľku pozdravujem a hneď ideme na novinky, ktoré v Námestovskom anjelovi máme.
Takže od januára sme začali pomáhať aj v Oravskej Jasenici. Už viac ako rok nezamestnaná mama sa snaží zabezpečiť pre seba a svojho syna to najzákladnejšie. Príjem vo výške 250 eur a nájomné s energiami vo výške takmer 200 eur, to je ekonomický rébus ktorý sa dá vyriešiť len postupným zadlžovaním. “ Peniaze došli, nájom zaplatený, veľmi pekne ďakujem, že mi pomáhate ľahšie dýchať. Prajem požehnaný čas pôstu „. To je SMS, ktorú sme dostali po obdržaní februárového príspevku. Dlho sme sa rozprávali v chladnej izbe a hrial nás hlavne úsmev domácej pani. Rozprávala nám o bývalej práci v poisťovni, neskôr práci na 3 smeny a postupné narastanie problémov s dospievajúcim synom, na ktorého problémy už nemala čas a ani sily. Po strate práce sa situácia v rodine našťastie upokojila, syn začal vypomáhať občasnými brigádami, ale peniaze …  Celá sa rozžiarila, keď začala rozprávať o svojej dobrovoľníckej práci s deťmi, tvorbe programov a postupnom získavaní ich dôvery. Celkom reálne nám načrtla svoju víziu animátorskej práce pre rodiny s deťmi v okolitých penziónoch a hoteloch. Tento týždeň ide na prvý z pohovorov a ja jej silno držím palce !

Ešte v januári nám jedna z firiem prisľúbila darovať výťažok, ktorý sa vyzbieral na ich dobročinnom plese. Skoro 2 týždne trvalo, kým sa Jarka dostala k návšteve u šéfa. Bol sklamaný, že sme sa plesu nezúčastnili a osobne si výťažok neprevzali. Asi to mal byť jeden z vrcholov plesu, tak trochu ako to vídame v televízii. Páni v oblekoch odovzdávajú veľké symbolické šeky za všeobecného potlesku uznanlivého obecenstva. Tak túto predstavu sme zjavne nenaplnili, možno aj preto že sme o nej nevedeli 🙂 Oveľa dôležitejšie však je, že sa nakoniec rozhodli peniaze rozdeliť sami. Dali si tú námahu, rozhliadli sa okolo seba a pomohli Tomášovi z Námestova, ktorého sme navštívili ešte pred vianocami (viď 20.12.2013). Pomohli tam, kde to považovali za potrebné a my sa tomu len tešíme. Nikdy sme si nezakladali na tom, že našimi rukami prešlo toľko alebo toľko peňazí. Možno sa to dobre vyníma vo výročnej správe alebo v inej nepodstatnej štatistike. Podstatné je niečo iné. Naučiť sa hľadieť okolo seba a vidieť iných. Ich starosti a svoje možnosti.

Minulý štvrtok som sa na druhý pokus dostal na premietanie dokumentárneho filmu o práci Mariána Kuffu : Všetky moje deti. V nedeľu bolo úplne vypredané a vo štvrtok som dostal snáď posledný voľný lístok ! Chcem veriť, že tie stovky ľudí silný Kuffov príbeh naučil viac, ako len neveriacky krútiť hlavou.

Back to top
Close Offcanvas Sidebar