V týchto zimných dňoch som po čase v knižnici znovuobjavil knihu, ktorú napísal český diaľkový cyklista Jan Kopka. Je to kniha o závode krížom cez Aljašku (650 km), prekonávaní ľudských limitov, objavovaní prírody, čistom „bláznovstve“ na bicykli. Proste moja šálka kávy. Človek by tam nečakal filozofiu či nebodaj náboženstvo. Možno vás ale tento úryvok z nej zaujme :
“ Tlačím bicykel snehom po Yukone už niekoľko dní. Nikoho som celý deň nevidel a som tu snáď jediný pohybujúci sa tvor, teda pokiaľ sa rýchlosti 3 kilometre za hodinu dá hovoriť pohyb. Za hodinu nie som schopný dôjsť ani tam, kam dohliadnem. Mám strach o život a to je nepochybná známka toho, že ešte žijem. V tých chvíľach vníma človek život oveľa intenzívnejšie. Je to asi jeden z dôvodov, prečo sa do týchto extrémov púšťam. Doma som v kolotoči od rána do večera a dni len preletím nezáživnými činnosťami. Po čase sa otočím a pýtam sa, čo mi tie dni priniesli, lebo mi splývajú dohromady a nedokážem ich od seba oddeliť. Tu si pamätám každý detail, vidím ostro a zreteľne svoj vlastný život akoby z nadhľadu a vidím veci, ktoré som predtým nevidel. Akoby vás niekto presadil do inej dimenzie a nechal vás pozerať do rozmerov, kde ste žili predtým. Pozeral som sa naspäť na svoj predošlý a teraz tak vzdialený život.
Každý deň sa náhlim do práce, trávim deň v strese a často činnosťami, ktoré mi neprinášajú žiaden pocit uspokojenia. Náš spôsob života nás tlačí zarábať stále viac a aj keď sa nám to darí, nie sme úmerne tomu šťastnejší, skôr naopak. Za celý deň v práci si kupujeme stále viac blahobytu a máme pre seba a svojich blízkych stále menej času. Nie je táto daň komfortu až príliš vysoká ? Vďaka civilizačným vymoženostiam a lákadlám nám uniká podstata skutočného života, uniká nám náš vlastný cieľ.
Celkom prirodzene, aj keď nie som veriaci, vybavilo sa mi prikázanie, že každý človek má vlastniť len to, čo naozaj potrebuje. Teraz som si uvedomil hĺbku a pravdivosť prikázania, akoby človek za všetko čo má naviac, platil neúmernú daň, uberá mu to čas, šťastie aj radosť z obyčajných vecí a odvádza ho to od skutočného prirodzeného života.“