Nedá mi nenapísať ešte jeden predvianočný postreh. Predvčerom mi po zavolal pán z Lokce, ktorému som pred viac ako rokom robil geometrický plán, že či náhodou nepotrebujem živú jedličku. Že už ju núkal kadekomu a našiel moje číslo v mobile, tak či náhodou. V prvom momente som ho aj ja chcel odmietnuť, lebo aj náš „stromček“ spí celý rok v pivnici, ale reku dobre, prídem si poň na druhý deň a aspoň bude po rokoch nejaká zmena. Ešte v ten večer mi zapípa mobil a ja si prečítam takúto SMS: Pán Genšor, neviete o nejakom zvyšnom stromčeku ? Julka s deťmi. No hneď som vedel, kam pôjde darovaná jedlička 🙂 Nikdy sa mi nestalo, že by mi cudzí človek ponúkol vianočný stromček a už vôbec ma nikto o stromček nežiadal ! A toto sa udeje v pribehu pár hodín ?
V mojej obľúbenej knihe o putovaní cez Aljašku sa autor zamýšľa nad šťastnou náhodou, ktorá viedla k objaveniu stratenej výpravy v nekonečných snehových pláňach asi takto : Neverte na zázraky, ale dúfajte v ne ! Šťastlivé sviatky všetkým !