Začiatkom týždňa sme sa rozhodli pomôcť Mikulášovi a s dvoma krabicami naloženými maxibalíčkami sme sa rozbehli po našich rodinách. Dostali sme od Paliho, jedného z našich darcov, štedrú zásielku čokoládových Mikulášov, tyčiniek, vajíčok a tak sme v nedeľu doma na kuchynskom stole triedili, plnili balíčky a modlili sa aby niečo bolo aj navyše lebo sa nám pri tej brigáde zbierali slinky.

V pondelok podvečer sme vyrazili na rozvoz a bolo to veľmi úspešné turné, nakoľko sme všetkých prekvapili, potešili, vypili kávu aj zopár čajíkov, pokecali o živote, plánoch a bolo nám fajn. Domov sme sa vracali až pred deviatou večer a niektoré námestovské balíčky sa ešte stále vozili v kufri auta. Tak sme sa teda vplížili do bytoviek, našli tie správne dvere a topánky pred nimi. Či boli čisté to som pri svetle mobilu veľmi nevidel, ale balíčky sa v nich krásne vynímali. Moja žena sa chytala za hlavu keď som jej to popisoval, takže keď ráno v potravinách stretla Michalovu a Petrovu mamu hneď sa musela spýtať či ich bol pozrieť Mikuláš. Len sa usmiala a my sme vedeli, že to dopadlo dobre a prekvapenie za trochu rizika stálo.

Back to top
Close Offcanvas Sidebar