Tak ako každý rok pred Vianocami navštevujeme naše rodiny, tak aj minulý týždeň sme začali naše „ adventné turné “. Niekedy sú to stretnutia, pri ktorých si uvedomíme svoje vlastné šťastie, o ktoré sme sa často nepričinili o nič viac ako tí, ktorým pomáhame.

Tá neomietnutá novostavba medzi novučkými domami vyzerala akosi nepatrične. Že tam niekto býva prezrádzali len záclonky a východený chodník k dverám s pokazenou kľučkou. Keď naše auto zastalo pod oknom, vyrojila sa spoza záclony kopa detských hláv. Šli sme tak trochu naslepo a nik nás nečakal. Vedeli sme, že 7 detí žije len s mamou. Sedeli sme v poloprázdnej kuchyni a ten hlúčik nás podozrievavo sledoval spoza stola. Možno si mysleli že sme zo sociálky. Na gauči sedela spolu s nami mama a pomaly rozprávala ako sa robí na 3 smeny a že deti sú zvyknuté žiť skromne. Skromnosť nebolo to správne slovo. Chýbajúce dvere nahradzovali v celom dome látkové závesy, lampy a vypínače sa vyskytovali len v minimálnom množstve. V kotolni trochu uhlia a dreva minimum. Akoby sa zima práve skončila. Prisadol si k nám najstarší Matúš. Už má 18 a v lete predčasne ukončil učilište. Je jasné že po mame tu on má najdôležitejšie slovo. Od leta chodí s chlapmi na týždňovky do Bratislavy. Dve výplaty sú viac ako jedna. Tak trochu pokecáme. Ide z neho zodpovednosť a to je v ich situácii cenná devíza. Vymeníme si mobily a mamine odovzdáme peniaze. Neveriacky si ich prezerá a pýta sa prečo. Odpoveď je skoro zbytočná. Ešte miesto rozlúčky „Matúš, priprav sa, lebo vám privezú drevo“ a odchádzame. Na prvú návštevu stačilo. Už v aute Paľo po pár telefonátoch dohodol 4 kubíky okrajkov z urbárskej píly. Platíme vatikánskou menou. Je čas Vianoc – čas zázrakov. Nám ostáva len sa poďakovať. O 2 dni bola kopa dreva na dvore a deti s Matúšom na čele mali brigádu. Šťastné a veselé sviatky decká. Strašne rád by som chcel vidieť vaše darčeky pod stromčekom !

Lenka s Jarkou navštívili byt v obecnej bytovke. Deti sú ešte v škole a tak majú dosť času pokecať s mamou. Je to už skoro rok, čo sa poznáme. Pani Vierka sa rozhovorila, že si nevieme ani predstaviť čo 100 eurový príspevok pre ňu znamená. Pochádza od Nitry a po rozpade manželstva nemá pri sebe rodinu, ktorá by ju podržala. Dievčatá študujú na školách ktoré si vybrali a ona im môže zaplatiť internát. Inak by ich prinútila nájsť si školu blízko domu. Stále opakovala, že sme jej pomohli v pravý čas, keď nevedela kam z konopí. Že sme prišli ako anjeli, v pravý čas. Na rozlúčku dostali naše dievčatá keramického anjelika. Je na ňom nápis : “ Skutoční anjeli sú ľudia, ktorí sa náhle objavia a dávajú zmysel a svetlo naším životom“. Fakt pekné ocenenie pre náš námestovský anjelský roj ?

Všetkým našim anjelom prajeme požehnané vianočné sviatky !

Back to top
Close Offcanvas Sidebar