Tak nám zase začali prázdniny. Od soboty obvolávam naše rodiny a skladám detské osadenstvo letného tábora Námestovského anjela (14.7. – 18.7.). Minulý rok sme mali úspešnú premiéru a keďže sme vlani nevyčerpali celý príspevok poskytnutý Bazar International de Luxembourg (6.3.2013), rozhodli sme sa spolu s Misiou mladých pre pokračovanie. Určite zavážili aj reakcie detí a rodičov, s ktorými sme sa v priebehu roka stretali. Spomienky a kamarátstva boli veľmi živé a v telefóne som musel odpovedať, či ide aj Zuzka, Erika a či budú zase spolu na izbe a či …  Bude nás znova 25 detí, 5 vedúcich a ďaľší „ochotníci“, tak verím že to znovu zvládneme a vrátime domov všetky deti a to pokiaľ možno v neporušenom stave :).

Pred dvomi týždňami sme s Lenkou boli navštíviť pani Želku. Byt na námestovskom sídlisku, na stole ležia lieky. Veľa liekov. Najskôr sme museli vysvetliť dôvod našej návštevy. Známa iného známeho povedala len, choďte a presvedčte sa. Pomôžte ak sa dá. Už v telefóne mi ten hlas pripadal zvláštny a až teraz vidím, že krk a polovica tváre sú výrazne zväčšené. Dôvod je jasný – rakovina. Vo dverách sa na krátko mihne synova silueta. Má svoju izbu a v nej vlastný svet. Veľké dieťa o ktoré sa tiež treba postarať. Keď sme spočítali nemocenskú a synov invalidný dôchodok, dostali sme sa na sumu 330 eur. Nájom, energie, strava, lieky …. to spolu nehrá. Áno finančne pomáha aj dcéra vydatá v Bobrove. Nakúpi, zavezie na chemoterapiu do Martina, zavolá. Skvelé.
Keď sa pýtame, či vie o možnosti požiadať o finančný príspevok nadáciu Dobrý anjel, len krúti hlavou. Nechce byť nikomu na obtiaž, vraj to zvládne. Chvíľa presviedčania a dohodli sme sa, že Lenka prinesie čisté tlačivo, ktoré si pani Želka nechá potvrdiť na onkológii v Martine. Keď o 2-3 mesiace dorazí prvý príspevok, situácia bude zase o trochu ľahšia. Pri odchode nechávame prvý z príspevkov Námestovského anjela a v opuchnutej tvári prvý raz zazriem náznak úsmevu. Ako dlho bude ešte potrebovať nejakú pomoc ? Fakt neviem.

Back to top
Close Offcanvas Sidebar