Pred dvoma týždňami sme sa ako už tradične pred Vianocami, rozbehli navštíviť naše staré aj nové rodinky. U tých terajších sme chceli vedieť čo majú nového a tie nové, na ktoré nás zvyčajne upozornia ľudia z ich okolia, sme chceli spoznať.
Hneď na jednej z prvých návštev hľadáme neznámu rodinku v obecnej bytovke. Po chvíli už zvoníme na dvere jednoizbového bytu. Otvorí nám zjavne prekvapená domáca pani v rokoch , mama 1 ročného chlapca a 3 ročného dievčatka. Po chvíli vysvetľovania pochopí, že od nej nič nechceme a ľady sa roztopia. Jej priateľ a otec detí s ktorým tu spoločne bývajú sa usmial a šiel si vonku pofajčiť. To bola tá správna chvíľa na odovzdanie vianočného príspevku, lebo peniaze patria do rúk gazdinej. Hlavne tá drží ekonomiku tejto domácnosti na uzde a bude lepšie, ak priateľ o peniazoch nevie. Bytík je skromne zariadený a každá pomoc sa tu určite zíde, preto naša návšteva určite nie je posledná.

Našu „šnúru“ návštev sme ukončili až o ďalšie 2 dni a s Paľom sme k poslednej rodine dorazili aj s darovanou chladničkou a mikrovlnkou. Rodinka býva zatiaľ v provizórnom 1 izbovom byte v Námestove. Odišli z rodičovského domu kde bývali spoločne s mamou starajúcou sa o nevládneho brata, spolu s rodinami sestry a ďalšieho brata. Situácia už bola pre všetky strany neúnosná a rozhodli sa začať nový život v meste. Chorľavý manžel sa lieči okrem iného lieči na epilepsiu a preto má veľký problém nájsť si akúkoľvek prácu. Hlavne na stavbách je to príliš veľké riziko. Preto manželka chodí skoro denne upratovať, zatiaľ čo manžel má na starosti 3 malé deti (2,4,6 rokov).
Už od dverí bolo vidieť, že s mužom je zle. Nevládal sa na posteli bez pomoci ani otočiť. V tvári bolo vidieť bolesť i slzy. Už niekoľko dní takto trpí a prestáva si cítiť nohy. Navyše ho prenasledujú čierne myšlienky, že ostane na vozíku. To už Paľo berie chlapa do parády, pomaly ho otáča a pýta si nejaký krém. Postupne prechádza stavce a nachádza posunuté platničky, ktoré robia celú šarapatu. Vysvitlo, že pri nedávnom epileptickom záchvate nekoordinovane spadol a chrbát si to škaredo odniesol. Postupná masáž stuhnutého svalstva s miernym tlakom na vyskočené platničky priniesla priam zázračnú, aj keď len dočasnú úľavu. Keď sme odchádzali, chlap už v sede s nami hovoril a chcel nás odprevádzať ku dverám. Po Novom roku by vraj mal ísť do nemocnice, tak hádam bude aj lepšie.

Ak si ešte nájdete čas, odporúčam vám prečítať si článok o neobyčajnej rodinke zo Zákamenného (pozri aj 13.12.2013). Ani si nedovolím napísať že tejto úžasnej rodine pomáhame, lebo oni si hlavne pomáhajú sami ! Článok je z vianočného čísla MY Oravských novín a kliknite si naň tu.

Koniec roka je už za dverami a všetkým Vám chcem zaželať v tom novom roku 2017 veľa veľa zdravia a pokoja v rozbúrených vodách súčastného sveta. Aby sme v živote nestrácali správny smer ( aj keď niekedy stratiť SMER nie je zlé 🙂

Back to top
Close Offcanvas Sidebar